Obsolovce
Obsolovce sú miestna časť Horných Obdokoviec od roku 1976, kedy dochádzalo k zlučovaniu obcí do väčších celkov a vytváraniu tzv. strediskových obcí. Katastrálne územie Obsoloviec sa rozprestiera na dolnom toku potoka Hlavinka. Obec samotná leží vo vzdialenosti okolo 2 km od Horných Obdokoviec západným smerom.
Najstaršie známe osídlenie chotára obce pochádza z mladšej doby kamennej-eneolitu. Zdobené črepy, nájdené v polohe Ripnianske háje kultúrne patria do obdobia bádenskej kultúry (2500 rokov pred n.l.).
Prvá písomná správa o obci
Už z 12. storočia pochádza prvá písomná správa o obci. V listine z roku 1130 sa spomína obec pod názvom Pozoloy. Názov patrí do skupiny služobníckych alebo zamestnaneckých názvov obcí. Obyvatelia obce, ktorá bola pôvodne kráľovským majetkom, mali povinnosť chovať poľovníckych psov. Názov obce je odvodený od slova "psolovci" - poľovníci poľujúci pomocou vycvičených psov.
Majitelia obce a používané názvy obce v minulosti
V roku 1156 sa obec spomína ako ullis Poscolou, v roku 1290 ako Pozalay. V 13. storočí boli Obsolovce pravdepodobne súčasťou ludanickovských majetkov spolu s Veľkými a Malými Ripňanmi, Kapincami a Malým Zálužím. Ako neskorší majitelia obce sa spomínajú Szeptenszki, pochádzajúci z veľmožského rodu Diviakovcov a neskoršie Pozolayovci. Značné majetkové podiely patrili v obci Beréniovcom z Horných Obdokoviec.
V období tureckej nadvlády boli Obsolovce niekoľkokrát vyplienené tureckým vojskom (v rokoch 1530, 1599, 1663). V rokoch 1664-1665 boli Obsolovce tak ako okolité obce prinútené platiť Turkom daň. Zápis o predpísanej výške daní sa zachoval v Osmanskom súpise daní uloženom dnes v archíve Ministerstva Tureckej republiky v Istanbule. V monografii významného uhorského polyhistora Mateja Bela z roku 1742 je zmienka o Obsolovciach pod názvom Paczolay alebo Psolowocze. V encyklopedickom diele od Jána Mateja Korabinského z roku 1786 vystupuje obec pod názvami Pacolaj, Obsolowce.
Keď v roku 1877 odkúpil Alexander Stummer od grófa Františka Beréniho jeho veľkostatok spolu s kaštieľom v Horných Obdokovciach, v Obsolovciach bol vytvorený hospodársky dvor. Do jeho obvodu neskôr pribudol aj pozemkový majetok v Malých Ripňanoch, kúpený od Jozefa Adlera. Menší majetkový podiel (asi 70 ha poľnohospodárskej pôdy) mala v obci rodina Fabriciusovcov. Jeden z príslušníkov rodu - Endre Fabricius (1849-1898) je pochovaný na miestnom cintoríne.
Obec Obsolovce počas 20. storočia
Obsolovce fungovali ako hospodársky obvod stummerovského veľkostatku. Počas prvej pozemkovej reformy došlo v obci k vytvoreniu zbytkového veľkostatku Antona Viku o výmere 57 ha poľnohospodárskej pôdy. Snahy o vybudovanie školy v obci sa datujú od roku 1931, kedy žiadali o poskytnutie štátnej subvencie na jej výstavbu. V roku 1937 bola stavba školy dokončená. V škole bola aj obecná knižnica, ktorej knižný fond bol po zrušení školy odvezený do Horných Obdokoviec. Za éry socializmu sa okrem individuálnej bytovej výstavby realizovali v obci mnohé investičné akcie. Aj po roku 1989 sa Obsolovce naďalej ako miestna časť Horných Obdokoviec úspešne rozvíjajú. V rokoch 1988-1989 boli Obsolovce prihlásené do socialistickej súťaže o najkrajšie upravenú obec na Slovensku, kde sa umiestnili na 1. mieste v konkurencii 25 obcí.
Bodok
Dnešné územie Horných Obdokoviec tvorí aj osada Bodok, ktorá je od obce vzdialená 1 km. Neveľká usadlosť počítajúca niekoľko desiatok domov má bohatú históriu. V dávnej minulosti sa volala Pusté Obdokovce a je s ňou spojená aj história prvej písomnej zmienky o obci. Jedná sa o listinu z roku 1283, keď Vítko Ludanický z rodu Ludanickovcov získal od kráľa Ladislava IV. opustený kráľovský majetok Pusté Obdokovce - Budak. Koncom 17. storočia boli Pusté Obdokovce stále súčasťou ludanického panstva. Keď sa v roku 1669 vtedajší majiteľ panstva Matej Ostrošič stal podozrivý z účasti na Vešeléniho sprisahaní a bolo mu ludanické panstvo skonfiškované, dostalo sa do držby uhorskej komory. V roku 1685 za 20 tisíc zlatých odkúpil od uhorskej komory panstvo Krištof Erdödy a Pusté Obdokovce sa na dlhú dobu stali súčasťou rozsiahleho komplexu erdödyovských majetkov.
Názov Bodok, ako meno Horných Obdokoviec sa nachádza na symboloch obecnej samosprávy už v minulosti. Pri písomnostiach vydávaných obecnou správou v Horných Obdokoviec sa zachoval jeden variant odtlačku pečati a jeden odtlačok pečiatky.
Pečať s priemerom 25 mm je datovaná rokom 1781. V pečatnom poli je opevnený kaštieľ a nad ním dve hviezdičky. Kruhopis pečate je . POSSIONIS . BODOK . 1781 . Starší odtlačok pečatidla z Horných Obdokoviec, ako je pečať z roku 1781 nie je známy. Motív na pečati symbolizuje kaštieľ v obci ako stavbu s dvomi vežami - baštami a bránou ukončenou polooblúkom. Je to pravdepodobne pôvodná, i keď čiastočne zidealizovaná podoba kaštieľa. V súčasnej dobe sa z pôvodného opevnenia kaštieľa zachovala iba jedna polkruhová bašta v nároží východného krídla kaštieľa.
Na pečiatke z 19. storočia v pečatnom poli na pažiti stojí latinský kríž, po stranách sú dve stojace postavy. Kruhopis pečate je maďarský: BODOK KÖZSÉG PECSÉTJE (Pečať obce Obdokovce). Z cirkevného motívu na tejto pečati vychádzal aj návrh erbu Obce Horné Obdokovce. Erb Horných Obdokoviec teda tvorí modrý štít so strieborným vrchom, na ktorom stojí zlatý kríž. Po jeho stranách je umiestnený strieborný lemeš a čerieslo. Erb symbolizuje duchovné (kresťanské) a pracovné (poľnohospodárske) tradície obce.
O významnejšom postavení Horných Obdokoviec v minulosti svedčí aj skutočnosť, že oddávna boli sídlom Obdokovského (Bodockého) slúžnovského obvodu a slúžneho, patriaceho do Nitrianskej stolice. V roku 1676 sa pôvodne štyri slúžnovské obvody (Bodocký, Bojnický, Nitriansky a Záhorský) rozšírili na päť rozčlenením Záhorského obvodu na dva - Nové Mesto nad Váhom a Skalicu. Koncom 18. storočia patrilo do Obdokovského slúžnovského obvodu 95 obcí. V roku 1872 pri reorganizácii Nitrianskej župy sa župa rozčlenila na dvanásť slúžnovských okresov. Obdokovský slúžnovský obvod bol zrušený a začlenený do Topoľčianskeho slúžnovského okresu so sídlom v Topoľčanoch.
Koncom 19. storočia bola terajšia osada Bodok významnou súčasťou vtedy už stummerovského veľkostatku. Hospodárske obvody veľkostatku, kam patril aj obvod Ludanice mali nasledovnú skladbu:
- Horné Obdokovce tvoril hospodársky dvor, liehovar, remeselnícke dielne na opravu poľnohospodárskeho náradia a 758 ha pôdy
- Pusté Obdokovce tvorili hospodárske dvory, dielne a 631 ha pôdy
- Obsolovce tvoril hospodársky dvor, dielne a 503 ha pôdy
Dolina
Osada Dolina leží na rozhraní katastrov obcí Ludanice a Horné Obdokovce. Nenápadná, v terénnej preliačine pred strmým stúpaním cesty do Horných Obdokoviec sa nachádza osada Dolina. Tvoria ju panelové obytné domy, ktoré sú typické pre výstavbu koncom 50-tych a v 60-tych rokoch minulého storočia. Osada leží po pravej strane cesty, približne v strede 6 kilometrového úseku z Ludaníc do Horných Obdokoviec.
