Najstaršie praveké osídlenie v bezprostrednom okolí obce je z mladšej doby kamennej (neolitu). Toto osídlenie v okolí Horných Obdokoviec (Koniarovce, Lužany a Preseľany) súvisí s gravettienskou kultúrou (26 tis. - 18.tis. rokov pred n.l.). O intenzívnom osídlení v mladšej dobe kamennej vypovedajú aj sídliskové nálezy kultúry s lineárnou keramikou z obcí Behynce, Ludanice, Ludanice-časť Mýtna Nová Ves a Malé a Veľké Ripňany. Nálezy želiezovskej skupiny poznáme z Ludaníc, Ludaníc-časť Mýtna Nová Ves a z Topoľčian-časť Chrabrany. Oblasť Bojnianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy bola intenzívne osídlená aj v období lengyelskej kultúry. Sidliská lengyelskej kultúry poznáme z okolia Horných Obdokoviec napríklad z obcí Behynce, Ludanice, Lužany a Topoľčany-časť Chrabrany. Vývoj lengyelskej kultúry končil ludanickou skupinou, pomenovanou podľa nálezov z obce Ludanice. V období lengyelskej klutúry sa na Slovensku začínajú objavovať prvé medené ozdoby.
Od neskorej doby kamennej (eneolitu) do začiatku letopočtu
Nálezy bádenskej kultúry, ktorá predstavuje najhustejšie eneolitické osídlenie poznáme napríklad z Ludaníc. Osídlenie z neskorej doby kamennej - eneolitu sa zistilo v katastroch obcí Ludanice, Ludanice-časť Mýtna Nová Ves, Hajná Nová Ves, Horné Obdokovce-časť Obsolovce a Veľké Ripňany.
Nálezy bošáckej skupiny z Horných Obdokoviec-časť Obsolovce pochádzajú z polohy Ripnianske háje. Aj v období doby bronzovej (1900-700 rokov pred n.l.) zaznamenávame intenzívne osídlenie v okolí Horných Obdokoviec. Nálezy zo staršej doby bronzovej, reprezentované nitrianskou kultúrou pomenované podľa koncentrácie sídlisk v povodí rieky Nitry poznáme z obce Lužany a z pohrebiska v Ludaniciach-časť Mýtna Nová Ves. Sídliskové nálezy a mohylové pohrebiská zo strednej a mladšej doby bronzovej reprezentuje v okolí Horných Obdokoviec velatická kultúra (Ludanice) a čačianska kultúra (Ludanice-časť Mýtna Nová Ves a Veľké Ripňany).
Nálezy z obdobia lužickej kultúry pre ktorú je charakteristické prvé a súvislé osídlenie Slovenska poznáme napríklad z Hajnej Novej Vsi a Veľkých Ripnian. Z doby halštatskej (700-400 rokov pred n.l.) pochádzajú napríklad nálezy z obcí Behynce, Horné Štitáre, Ludanice, Lužany a Veľké Ripňany. Vysokú úroveň v technológii výroby keramiky dosiahli výbojné keltské kmene. Kelti zdokonalili jednak technológiu vo fáze modelovania (zavedenie rýchlorotujúceho hrnčiarskeho kruhu), ale aj vo fáze vypaľovania (zavedenie špeciálnych pecí s roštom). Súbor pamiatok vzťahujúci sa na historických Keltov sa nazýva laténska kultúra (400-0 rokov pred n.l.). Z okolia Horných Obdokoviec poznáme laténske osídlenie z chotára obcí Čermany, Hajná Nová Ves, Ludanice, Ludanice-časť Mýtna Nová Ves, Lužany, Kamanová a Malé Ripňany.
Nález z obdobia historických Keltov
Z tohto obdobia pochádza z Horných Obdokoviec nález laténskej hrnčiarskej pece, objavenej v roku 1952 pri výkopových prácach základov kravína v areáli poľnohospodárskeho družstva na ľavej strane cesty do Čermian. Pec bola situovaná na miernom svahu nad údolím Perkovského potoka v hĺbke 45 cm od povrchu terénu. Nachádzal sa tu dvakrát vymazaný vypálený hlinený rošt s kruhovými otvormi priemeru 5 cm. Dĺžka roštu bola 80 cm, šírka 58 cm a hrúbka 12 cm. Vykurovací kanál s polooblúkovitým otvorom mal výšku 40 cm a šírku 45 cm. Dno pece bolo rovné, vymazané a dobre vypálené. Tiež sa tu našiel aj laténsky črepový materiál - tenkostenný z nádob vyrobených z jemnej plavenej hliny bol tmavej farby, hrubostenné črepy boli tehlovej farby s prímesou piesku.
Dejiny osídlenia v oblasti Horných Obdokoviec počas prvého tisícročia
Z obdobia rímsko-barbarskej kultúry (0-400 rokov n.l.) pochádza z neznámej polohy Horných Obdokoviec-časť Obsolovce dvojkónická nádoba s rovným okrajom, tri železné nožíky a fragment spony. Pravdepodobne sa našli v rozrušenom germánskom žiarovom hrobe. Od konca 5. storočia osídlili územie dnešného Slovenska Slovania. Na mnohých miestach našli pri svojom príchode staršie obyvateľstvo ovplyvnené ešte vyspelou neskororímskou civilizáciou. Od nich sa Slovania pomerne rýchlo priučili vyspelejším výrobným technikám. Aj z obdobia Veľkej Moravy (833-907) poznáme v okolí Horných Obdokoviec nálezy intenzívneho osídlenia napríklad z obcí Čermany, Horné Štitáre, Kamanová, Ludanice, Ludanice-časť Mýtna Nová Ves, Lužany, Malé a veľké Ripňany. Aj po vpáde staromaďarských kmeňov na územie dnešného Slovenska začiatkom 10. storočia a skončení existencie Veľkej Moravy ako prvého štátneho útvaru západných Slovanov pretrvali na území dnešného Topoľčianskeho okresu pozostatky veľkomoravskej organizačnej a kultúrnej štruktúry až do konca 10. storočia.
Po prvý raz sa obec spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. (panoval 1235-1270). V nej údajne daroval Bohmovmu synovi Luestachovi majetky ležiace v Nitrianskej stolici, Ludanice a ďalších 17 dedín. V tejto darovacej listine z roku 1246 sa Obdokovce spomínajú pod názvom "terre Bodoch". Niektoré zjavné chyby v listine svedčia o tom, že túto donáciu spísal zrejme na popud Ludanickovcov školený pisár z okruhu Nitrianskej kapituly alebo Zoborského konventu a že listinu tohoto znenia kráľ Belo IV. nikdy nevydal. Pravdepodobne išlo o snahu Ludanickovcov udržať si svoje majetky a aj takýmto spôsobom chceli zvýšiť svoje argumenty pri presadzovaní majetkových práv ku ktorým im v mnohých prípadoch chýbali listinné dôkazy.
Ludanickovci
Už v prvej polovici 13. storočia vlastnili rozsiahle majetky medzi Topoľčanmi a Nitrou. V priebehu 13. storočia sa Ludanickovci rozčlenili na 8 samostatných vetiev podľa sídlisk, kde vlastnili majetky. V Horných Obdokovciach sídlili a mali majetkové podiely Ludanickovci ešte v 16. storočí.
S príslušníkom rodu Ludanickovcov Vítkom sa spája prvá platná písomne doložená zmienka o obci Horné Obdokovce z roku 1283. Ide o listinu, ktorou získal Vítko z rodu Ludanickovcov od kráľa Ladislava IV. opustený kráľovský majetok Pusté Obdokovce - Budak v rozlohe 4 popluží za zásluhy v boji na Moravskom poli (1278). Tým aj posledný kráľovský majetok v týchto končinách prešiel do rúk Ludanickovcov.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 sa kráľ Karol Róbert zmocnil všetkých jeho majetkov. Ako odškodné za straty, ktoré počas svojej vlády spôsobil na majetkoch nitrianskeho biskupstva Matúš Čák, daroval kráľ veľké majetkové podiely nitrianskemu biskupovi Jánovi. V dedinách, ktoré patrili vlastnej ludanickej vetve rodu - Ludanice, Urmince, Horné a Pusté Obdokovce, Horné Štitáre ponechal Ludanickovcom iba menšie majetkové podiely.
V roku 1335 vystupujú Obdokovce ako utraque Bodok, t.j. " Oboje Obdokovce". Spomínajú sa v listine, kde sa pojednávalo o výmene cirkevných desiatkov medzi nitrianskou kapitulou a ostrihomským arcibiskupstvom.
V 14. storočí jediný známy potomok Vítka Ludanického Synko presídlil do Horných Obdokoviec, kde si na svojom majetkovom podieli zriadil novú rezidenciu. V Horných Obdokovciach žil aj jeho syn Synko, ktorý sa v roku 1395 spomína ako vojenský veliteľ podieľajúci sa na príprave výpravy proti Turkom. Jeho jediný známy syn Ladislav Ludanický bol taktiež verným stúpencom kráľa Žigmunda.
V Horných Obdokovciach sídlila aj Anna Ludanická, dcéra Ladislavovho syna Petra. Keď Peter Ludanický krátko pred rokom 1475 zomrel dala jeho vdova Katarína hrádok v Ludaniciach a dedinu Horné Obdokovce do užívania Mikulášovi z Veľkých Dvorian. Ján, syn Petra Ludanického zomrel koncom 15. storočia bez dedičov a tak sa jeho sestra Anna stala jedinou dedičkou rodových majetkov. V Horných Obdokovciach so svojim druhým manželom Jánom Čechom bývala Anna Ludanická až do roku 1514, kedy sa na základe kráľom Vladislavom II. (panoval v rokoch 1490-1516) vydanej listiny o jej oprávnených nárokoch na staré rodové majetky definitívne usadila v ludanickom kaštieli.
Vnučka Anna, jediná dedička po Františkovi Čechovi sa vydala za Ambróza Dolgoša z Kozmáloviec. Majetok Ludanickovcov vtedy tvorili majetkové podiely v obciach Horné Ludanice, Chrabrany, Horné a Pusté Obdokovce a Horné Štitáre.
Beréniovci v Horných Obdokovciach
Rod Beréni získal majetky po Mikulášovi z Veľkých Dvorian sobášom Ondreja Beréniho s Katarínou Onoriovou, vdovou po Mikulášovi Dvoranskom niekedy v polovici 16. storočia. Medzi inými majetkovými podielmi išlo aj o Pusté Obdokovce a polovicu obce Horné Obdokovce. V roku 1650 dali Beréniovci v Horných Obdokovciach postaviť kaštieľ v renesančnom slohu, ktorý bol až do druhej polovice 19. storočia hlavné sídlo rodu.
Erb rodu Beréni tvorí vpravo otočená veverička (pôvodne vyrastajúca z korunky), vylupujúca oriešok, v pravom hornom rohu oválneho štítu je hviezdička. Na štíte je umiestnená grófska korunka.
Beréniovci pochádzali z Novohradskej župy, kde ich predkovia žili už v 13. storočí. Zemiansky titul získali už v roku 1266 za vojenské zásluhy. Potomkovia rodu sa postupne prepracovali medzi vyššiu uhorskú šľachtu. V roku 1655 bol za zásluhy povýšený do barónskeho stavu Juraj Beréni (1601-1677). Okolo roku 1700 ďalší príslušník rodu, Imrich Beréni, získal pre rod grófsky titul.
Medzi významných príslušníkov rodu Beréni patril Juraj Beréni (1601-1677). Od roku 1639 bol nitrianskym podžupanom, v rokoch 1646-1648 bol stúpencom Juraja I. Rákociho, neskôr sa pridal na stranu cisára. Ako vyslanec cisára Leopolda I. (panoval 1658-1705) rokoval v roku 1659 v Sedmohradsku s Jurajom II. Rákocim. V rokoch 1634-35, 1637-38 a v roku 1662 z titulu svojej funkcie zastupoval na uhorských snemoch Nitriansku stolicu. V roku 1655 bol Juraj Beréni za zásluhy povýšený do barónskeho stavu.
V neskorších rokoch sa Beréniovci rozdelili na 3 samostatné rodové línie. Obdokovská línia vymrela Františkom III. (1818-1888). Mramorový kríž na hrobe posledného nositeľa rodového mena a jeho manželky označuje miesto ich posledného odpočinku na cintoríne v Horných Obdokovciach.
Historické udalosti a život v obci, názvy obce v minulosti
V súpise príjmov ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571-1573 sa Horné Obdokovce spomínajú pod názvom "Fólsó Bogiak". V portálnom súpise z roku 1576 vystupuje obec pod názvom Bodok. V roku 1593 vypukol medzi habsburskou monarchiou a Turkami vojnový konflikt. Obec nebola počas tureckých nájazdov úplne zničená, plieneniu padla za obeť väčšia časť domov. Zatiaľ čo v roku 1598 bol podľa portálneho súpisu zdanených domov v Nitrianskej stolici počet domov v Horných Obdokovciach 30 tak v roku 1601 sa uvádza iba počet 14 domov.
V roku 1663 sa tureckým vojskám podarilo obsadiť veľkú časť juhozápadného Slovenska a dobyli aj kľúčovú pevnosť Nové Zámky. Od roku 1664-1665 boli Horné Obdokovce, tak ako desiatky okolitých dedín povinné platiť Turkom dane a rôzne ďalšie poplatky. Súčasne museli poddaní odvádzať dane svojmu zemepánovi a odvádzať desiatky cirkvi, čo predstavovalo pre poddaný ľud neúmerné zaťaženie.
V osmanskom súpise daní, uloženom dnes v Archíve Ministerstva Tureckej republiky v Istanbule, sa zachoval aj súpis daní, ktoré odvádzali Horné Obdokovce (Bodok) a Pusté Obdokovce (Kis Bodok).
Opis Horných Obdokoviec sa nachádza aj v monografii - knihe uhorského polyhistora Mateja Bela (1684-1749) vydanej vo Viedni v roku 1742, písanej po latinsky. Na strane 447 sa nachádza opis obce Bodok v latinskej terminológii uvedenej ako Bodokinum. Súčasťou Belovej monografie je mapa význačného uhorského kartografa Samuela Mikovíniho (1686-1750), kde je obec zaznačená pod názvom Nagy Bodok. V roku 1753 vystupuje obec pod názvom Possesio Bodok.
Po celé 17. storočie sa uhorskí šľachtici snažili organizovaním povstaní zbaviť habsburskej vlády. Ani po porážke tureckých vojsk v roku 1683 sa nevzdali tejto myšlienky. Keď v roku 1703 František II. Rákoczi prenikol z poľského územia, za pomoci mohutného roľníckeho hnutia sa mu podarilo ovládnuť väčšiu časť Uhorska. V bitke pri Trenčíne 3.augusta 1708 povstalecké vojská utrpeli porážku z ktorej sa síce už nespamätali, ale výpady povstalcov pripomínajúce turecké pustošenie krajiny sa opakovali až do roku 1711, keď aj posledné povstalecké jednotky zložili zbrane. Mohla nastúpiť hospodárska obnova krajiny, ktorá si vyžiadala novú úpravu vzťahov medzi poddanými a zemepánom. Tento proces - agrárna reforma bol zavŕšený v roku 1767 prijatím urbára. Urbárska regulácia zaviedla klasifikáciu obcí do tried. Horné Obdokovce boli zaradené do druhej triedy z existujúcich piatich tried. Šetrenie predurbárskych pomerov v jednotlivých obciach vykonávali kráľovskí komisári. Výsledky šetrenia sa zachovali aj z Horných Obdokoviec (Possione Bodok), kde za obec odpovede na deväť položených otázok podpísal richtár a štyria členovia obecnej rady.
V roku 1773 obec vystupuje pod názvom Bodok a Obdokowcze. Začiatkom 19. storočia, v roku 1804 sa uskutočnila prestavba beréniovského kaštieľa. V roku 1808 obec vystupuje pod názvom Nagy-Bodok a Welké Obdokowce. Po celé 19. storočie boli Horné Obdokovce poľnohospodárskou obcou, kde najviac pôdy vlastnilo panstvo a menšia časť výmery patrila malým a stredným roľníkom. V roku 1850 vystupuje obec pod názvom Obdokowce a pod nemeckým názvom Gross-Bodok. V rokoch 1863-1900 vystupuje obec pod názvom Nagy-Bodok (Nagybodok).
Z histórie rodu Stummer v Horných Obdokovciach
V roku 1869 kúpil Alexander Stummer od Františka Erdödyho ludanické panstvo. K nemu v roku 1877 pripojil aj veľkostatok, ktorý kúpil od Františka Beréniho spolu s kaštieľom v Horných Obdokovciach. Pozemky novovytvoreného stummerovského panstva so sídlom v Horných Obdokovciach sa aj neskôr rozširovali. V roku 1907 kúpili Stummerovci od Jozefa Adlera pozemkový majetok v Malých Ripňanoch. Bratia Alexander (1831-1914), Augustín (1827-1909) a Karol Stummer (1826-1874) boli v roku 1871 za zásluhy o priemysel a obchod povýšení do šľachtického stavu. V roku 1884 bol Stummerovcom udelený rytiersky rád železnej koruny II. stupňa a titul barónov. Alexander a Augustín Stummer sú pochovaní v Horných Obdokovciach v rodinnej secesnej hrobke vybudovanej pri miestnom cintoríne.
Keď v roku 1914 Alexander Stummer zomrel, zdedil po ňom veľkostatok jeho syn, Karol Stummer, ktorý ho v roku 1923 prenajal bratom Schlezingerovcom. V rokoch 1913-1918 vystupujú Horné Obdokovce pod názvom Felsöbodok. Od roku 1920 pod názvom Veľké Obdokovce, resp. Oblokovce. V roku 1925, keď zomrel Karol Stummer, zdedil jeho syn Karol dve tretiny majetku a jednu tretinu zdedil synovec Sisinio Pretis-Cagnodo spolu s menšími majetkovými podielmi v Horných Obdokovciach a Obsolovciach. Tridsiate roky boli poznačené vznikaním sociálnych nepokojov na veľkostatku. Stúpal počet nezamestnaných v obci, vzrástla kriminalita. Zlú sociálnu situáciu v roku 1932 v obvode notárskeho úradu v Horných Obdokovciach riešili vydávaním stravných lístkov pre najchudobnejších obyvateľov. Na usporiadanie nádielky pre chudobné deti v roku 1937 prispeli finančne aj Karol Stummer (venoval 300 korún) a Sisinio Pretis-Cagnodo (venoval 250 korún). V tom istom roku venoval Sisinio Pretis-Cagnodo 1500 korún na zriadenie kúpaliska pre školskú mládež. Stummerovci o svoje majetky prišli pri konfiškácii po II.svetovej vojne a pri uskutočňovaní pozemkovej reformy po februári 1948.
Povojnové roky a novodobá história obce po súčasnosť
Dňa 2. apríla 1945 vstúpili do obce Horné Obdokovce vojská Červenej armády. Koniec II.svetovej vojny priniesol zmeny, ktoré po roku 1948 postupne menili aj pomery na dedine. Časť obyvateľstva prestala pracovať v poľnohospodárstve a odišli pracovať do priemyselných podnikov, hlavne v neďalekých Topoľčanoch. V roku 1950 vzniklo v Bodoku družstvo (JRD) do ktorého vstúpilo 18 členov. V Horných Obdokovciach vzniklo JRD v roku 1951, malo 57 členov. V roku 1973 došlo k zlučovaniu družstiev. Horné Obdokovce, Bodok, Obsolovce a Čermany vytvorili spoločný poľnohospodársky komplex pod názvom "JRD 50. výročia vzniku KSČ". V súčasnej dobe teraz už "Poľnohospodárske družstvo" (PD) sa úspešne drží v konkurencii okolitých poľnohospodárskych podnikov.
Reorganizácia sa dotkla aj štátnej správy. Od roku 1976 dochádza k zlučovaniu obcí, vytváraniu tzv. "strediskových obcí". Vytvárali sa pomerne veľké administratívne celky, čo sa odrážalo aj na počte obyvateľov. V rokoch 1986-1990 mali zlúčené obce Horné Obdokovce, Čermany, Obsolovce, časti Dolina a Bodok spolu 2646 obyvateľov. V roku 1990, kedy sa konali komunálne voľby sa vyčlenili Čermany ako samostatná obec. Obsolovce zostali ako miestna časť obce Horné Obdokovce aj v súčasnosti.
Mince z nálezov v Horných Obdokovciach
V roku 1942 bolo objavené v obci nálezisko strieborných mincí, ktoré Obvodné notárstvo v Horných Obdokovciach zaslalo štátnej pokladnici v Bratislave. Dnes sú mince v počte pätnásť kusov uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Ide o toliarové razby rôznych panovníkov:
- Uhorsko, Rudolf II. (1576-1612) - razba z roku 1592 a 1602
- Čechy, Rudolf II. (1576-1612) - razba z roku 1593
- Rakúsko, Ferdinand I. (1526-1564) - razba bez letopočtu
- Tirolsko, arcivojvoda Ferdinand (1564-1595) - razba bez letopočtu
- Korutánsko, arcivojvoda Karol (1564-1590) - razba z roku 1574
- Sasko, Albertovská vetva, August (1553-1586) - razba z roku 1568, 1572, 1575, 1576 a 1578
- Nizozemsko, Západné Frízsko (provincie) - razba z roku 1587
- Nizozemsko, Východné Frízsko, Eduard II., Krištof a Ján (1540-1566) - razba bez letopočtu
Mince pochádzajú prevažne z druhej polovice 16. storočia. Najmladšia razba je toliar Rudolfa II. z roku 1602. Súčasťou nálezu bol pravdepodobne aj saský toliar Kristiána I. (1586-1591) z roku 1588. Toliar sa nachádzal v numizmatickej zbierke baróna Karola Stummera. Z toho istého nálezu pravdepodobne pochádza aj zlatý arabský dinár Maroko. Minca patrí medzi ojedinelé nálezy platidiel osmanských sultánov, mala prerazený otvor a bola nosená ako prívesok.
V roku 1946 došlo k nálezu zlatých mincí v Horných Obdokovciach. Z nálezu pravdepodobne pochádza uhorský dukát Žigmunda (1387-1437), uložený dnes v súkromnej zbierke.
Veľký nález strieborných mincí v počte 2647 kusov sa koncom 19. storočia našiel v Obsolovciach, terajšej miestnej časti Horných Obdokoviec. 39 mincí z nálezu daroval barón Alexander Stummer Maďarskému národnému múzeu v Budapešti. Osud ostatných mincí z nálezu, kde sa nachádzali denáre Mateja II., Ferdinanda II. a III. (medzi nimi i staršie denáre z doby Habsburgovcov), 5 kusov denárov Gabriela Bethlena, švédske a poľské trojgroše, litovské a braniborské polgroše, je neznámy.